Buzz

Rebrík do kurína
12 Nov 2014
Peter Breiner
Na takmer žiadnu historickú udalost neexistuje jediný platný pohlad ci názor. Ak k tomu prirátame nádej, že dejiny ludstva sa neskoncia zajtra, prípadne o rok, tak mnohé udalosti ešte nemožno celkom presne posúdit, lebo na ich dôsledky sa len caká, prípadne sa z nich spamätávame...alebo aj nie. Tažko mat o comkolvek úplne jednoznacné presvedcenie v case, ked pápež pripúšta homosexuálov, evolúciu a Big Bang.
25 rokov je len v dejinách cloveka vzpriameného bezvýznamne krátka doba. O vesmíre, ktorý by ani nekýchol, ak by Zem so všetkými obyvatelmi, presvedcenými o tom, že ich život má nejaký zmysel, dnes explodovala, ani nehovoriac. A tak si teda môžeme predebatovat, co nám prinieslo 25 rokov života v postkomunistickej spolocnosti.
Všimnite si, že som nepoužil termín demokratickej. Casové vymedzenie je asi najmenej relatívne, kedže názor na to, co vlastne demokracia je alebo mala byt, záleží od toho, ci hovoríte so Slavojom Žižekom, Ayn Rand, marx-leninskym estétom a kachlickárom, ktorý predsedá údajne demokratickej inštitúcii alebo cerstvo z práce prepusteným robotníkom.
Mohlo by byt aj horšie. A bolo. Už som zdaleka nezažil to, co moji rodicia, ci starí rodicia - vojny, obdobie kultu, väzenia a tábory, ale kvalita môjho života sa pádom železnej opony aj tak znacne zlepšila.
Vymoženosti táboru mieru a pokroku
Málokto dnes vie, co bola výjazdná doložka. Preco džezrocková skupina Klobása, ktorú sme založili s Fedorom Frešom, nemohla hrat skladby, koré sa volali Jaternica, Udiarnicka ci Tlacenka. Ako sa cítali knižky v samizdatoch, alebo ako sme sa chodili s návštevami z kapitalistického zahranicia rozprávat do prírody, kde bol výskyt mikrofónov nižší.
Tažko sa zabúdajú tragicko-absurdné scény z ostnatých hranicných prechodov, alebo tvár vedúceho redakcie hudobného vysielania, ked mi vysvetloval, že do zamestnania, ktoré mi slúbili, ma nemôže prijat, lebo dostal taký príkaz od ministerstva vnútra.
Kúpit si priestor v novinách, trebárs v Pravde bolo úplne nemyslitelné. Dnes by som si mohol kúpit aj celé noviny a spôsobit panický rozpad nejakej redakcie, keby som na to mal, ale naco by mi boli. Stací status na Facebooku.
Bola to príjemná eufória, sledovat ako padá berlínsky múr, aj ked k tomu vlastne došlo vdaka neuváženému breptu clena nemeckého politbyra v priamom prenose. Masy na námestiach, ktoré tam po prvý raz neboli kvôli prvému máju, vyzerali nádejne. Otváral sa velký priestor, ktorý sa dal vyplnit skvelými myšlienkami a všeobecne prospešnými cinmi, keby ako všetky skvelé koncepty, nenarazil na krutú realitu Gaussovej krivky. Rýchlo vysvitlo, že ten priestor bol, ako už velakrát predtým, Pandorina skrinka.
Z gardistov komunisti, z komunistov demokrati a spät


Pozoroval som, ako sa moji kolegovia, ktorí mi pocas komunizmu vysvetlovali, že som naivný anarchista a deštruktívny živel, ked som písal liturgickú hudbu a robil perestrojkové talk shows s Milanom Markovicom, menia na úbohých prenasledovaných disidentov, ktorí môžu slobodne zacat skladat omše a pobožné pesnicky. Desatrocia písania oslavných skladieb o pionierskych šatkách, výrociach Vítazného februára, ci rodnej strane ich na to dobre pripravili.
Zvyšok obyvatelstva na tom nebol ovela lepšie. Bola teoretická nádej, že po rokoch ideologického teroru, masovej úcasti vo volbách a prvomájových sprievodoch a miliónových clenstvách v komunistickej strane, sa slobodou ocarení ludia budú pozerat do budúcnosti, využívat predtým nedostupné možnosti na rozširovanie obzorov, poznávanie, vzdelávanie, šírenie porozumenia a tolerancie. Namiesto toho sme sa dockali rezania a rúbania do krve, stavania národného povedomia na najhorších možných základoch a masového úteku k ópiu ludstva.
Ani trhová ekonomika neprivábila dost priaznivcov. Po krachu nikdy nefungujúcej ekonomiky mieru a pokroku sme sa hlavickou vrhli do kapitalizmu a teraz po(s)tupne zistujeme, že všemocný trh existuje len v teoretickej literatúre a podobne, ako inými teoretikmi vysnívaná beztriedna spolocnost, tam asi aj zostane, iba ak by sa z inej galaxie pristahoval nejaký odlišný typ obyvatelstva. (Vid vyššie: narazenie na krutú realitu).
Rozhodujúce ekonomické operácie v slobodnom prostredí prebiehali podla inverzného jánošíkovského systému - ukradnút štátu a chudobe a dat sebe, cím sme sa výrazne priblížili najvyspelejším štátom. Ach, áno, toto je tá cast, kde sa rozcúlia hayekovci, viedenská škola a menejštátu.com.
Všetko je inak
Ja som sa tiež po revolúcii postupne menil - ubúdalo bezvýhradné nadšenie z cohokolvek, co nebol komunizmus. Dnes mi príde smiešne, ked sa Americania rozculujú nad nedostatkom demokracie v Hong Kongu, lebo tam komunisti presadzujú, aby boli kandidáti do vysokých funkcií vyberaní majetnými ludmi spriaznenými s vládou. Nejako im nedochádza, že to máme úplne rovnaké.
Asi to inak nemôže byt. Skôr než sa Slovensko dožije ozajstnej demokracie, v ktorej je politická korupcia legalizovaná a zamontovaná do zákonov, musí si prejst štádiom demokracie kovbojskej, v ktorej sa korumpuje ilegálne, ale o to výdatnejšie a tiež za úcasti celej politickej scény.
Prežil som takmer celých 25 rokov od Novembra mimo Slovenska, ale práve vdaka odstráneniu železnej opony som s ním ostal spojený. To je snád jedna z najdôležitejších vecí, ktoré sa stali -  ak sa niekto z akýchkolvek dôvodov rozhodne žit kdekolvek, nikto neprenasleduje ani jeho, ani príbuzných, priatelov ci známych.
Rozhodol som sa na základe egoistickej kalkulácie. Vybral som si kus glóbusu, kde sa mi žije a stále sa obzerám tam, kde by som žil, keby mi dali, aby som citoval starý vtip. Po vyše 30 rokoch života v komunistickej krajine som mal pomerne jasnú predstavu o priemernej úrovni morálnych hodnôt a bolo jasné, že bývalí clenovia strany, agenti ŠTB, funkcionári, bafunári, prisluhovaci a udavaci sa mávnutím revolucného prútika nezmenia na cestných, statocných a pravdovravných demokratov. Prognózy o vyhnívaní nomenklatúrnych kádrov a komunistických výtrusov sa velmi nevyplnili a nová generácia kopíruje starú, aj ked možno percento nositelov absurdnej idey o poctivej práci ako základe spolocenstva sa jemne zvýšilo.
A všetko je rovnaké
Nežil som a nežijem v krajinách, ktoré by boli ideálne, len mali viacej casu. Dnes sa vnuci a pravnuci bývalých mafiánskych bossov už živia niecím úplne legálnym. Krajiny mali aj štastie, že sa cez ne neprehnal komunizmus, a že sa v nich vyskytovali osobnosti, ktoré mohli byt národu príkladom, vzorom alebo inšpiráciou. Slovensko v tomto velké štastie nemalo a slovenský sklon vyberat si z možného to najhoršie sa zatial velmi nezmenil.


Pred mnohými rokmi dvaja múdri klauni spievali "...divný je to svet..." a mám stále rovnaký pocit, na ktorejkolvek pologuli. Výrocie-nevýrocie, ale asi nám, zoci-voci Ebole, terorizmu, náboženstvám, lúpežníkom súkromným, štátnym ci korporátnym, antivakcinárom, konšpirátorom, globálnemu oteplovaniu a faktu, že signálov o posmrtnom živote nepribúda, zostáva len snažit sa, aby po nás zostal kus dobrej roboty pre iných, vedome nikomu neškodit a mat co najviac radosti z krátkeho, nezmyselného casu.

FEATURED POPS PROGRAMS

Peter travels worldwide conducting full-length programs of his own arrangements of popular repertoire often doubling as piano soloist


PROGRAM SAMPLES

FEATURED CLASSICAL PROGRAMS

Peter's internationally acclaimed arrangements of classical repertoire are available as full programs or individual works. Conducted by Peter, they have been featured in the Chicago Tribune's annual "10 Best Classical CDs".

FEATURED MULTIMEDIA

A documentary about 2012 recording of Mussorgsky and Tchaikovsky for Naxos with New Zealand Symphony Orchestra

A new Transmedia project based on Peter's new, 100-minute symphonic piece, with multi-layered videos and web projects

PRESS KIT

Lists of compositions, arrangements and recordings databases, reviews and other relevant tidbits to be found here

My blog